Azbestové kvetináče
v tieni
tak som vás všetkých pochovala
kráčam v tieni stromov
po bratislavskom námestí
lížem zmrzlinu
v tieni vašich mŕtvych duší
a cítim sa -
dobre
dedičstvo
zajtra odvezú veci
čo si sem za celý život naznášal
keby s nimi mohli odísť aj všetky pavúky
a tvoj pach
všetky tie haraburdy
sú ťažké
ako 30 mg mirzatenu pred spaním
žiadne siete
a mŕtve muchy
kričím z výšky
kam tvoje siete nedočiahnu
toto dedičstvo odmietam
kruhy
sledujem pavúka veľkého ako moja dlaň
má natiahnutú sieť u nás na chate v pivnici
všade pavúky
detské nočné mory
nekonečné kruhy
keď sa z tohto života preberiem
niet uspávanky
ktorá by ma vrátila späť
azbestové kvetináče
zo záhrady vyniesli tvoje haraburdy
je teraz ľahšia
pavúky zaliezli
narástla
vznáša sa
aj azbestové kvetináče
niet lepšej metafory
pre tento konkrétny úsek pekla
sú preč
aj tie sú preč
bez záťaže
naozaj –
neodletím preč?
za rohom
som unavená
ľudia
vy ma unavujete
stalo sa
že som zostarla
a napriek všetkým predpokladom
a predsudkom
si začínam myslieť
s vami a vďaka vám
a napriek vám
ľudia
mne je dobre
a keď ma vezieš autom
okolo nedávnej minulosti
veď je len tu
za rohom
vystieram prostredník
a kričím
fuck you! fuck you! fuck you!
prežila som
všetko som prežila