Všechny básně

Môj strach smrdí ako nemocničná chodba

Lucia Jedinečná Barthová

Oddelenie šestonedelia

Je ako heroínový brloh.

nakukneš sklom

a vidíš ich

s čiernymi kruhmi pod očami

polonahé

vlasy mastné

jazvy a rany

stehná často od krvi.

Závislé.

Je tam teplo

mlieko vonia

a na hrudi pri srdci

spokojne spí droga.

Môj strach

Môj strach smrdí ako nemocničná chodba

ako chýbajúca časť tela

a je sám.

Na všetko.

Môj strach nemá vlasy

a umrie mladý

a zabudne sa naň.

Môj strach je muž, čo bledý a bez sily leží v posteli.

Môj strach je opustenie.

Môj strach škrípe ako skrútené plechy,

ako gumy na mokrej ceste.

Niekedy je mĺkvy ako mŕtve dieťa.

Môj strach je plíživý,

v noci tajne plače do vankúša,

má vyvalené oči

a prasknutú lebku.

Ten pocit

Môj miláčik spí

je leto

natrhal mi slnečnice a nechal mi ich na stole

v pohári s čerstvou vodou.

Jeho mamka ho to naučila

naučila ho plakať a sa nebáť.

Tento deň je ako letné slané kvapky

tam dole na mape

bolesť, že už spí a láska, lebo je tu stále

ten pohľad keď sa nado mnou skláňa

iba nahé modré nebo

na chrbte cítim hlinu a trávu

dýcham teplo a zem.

Ten pocit je ako dívať sa na mača v malinčí

otváram oči, či to nie je iba sen.

Nové Sady

Chcela by som zaspať na Nových Sadoch,

na koľajniciach

schovaných pod zelenou trávou,

ktorá je vlhká, huňatá a mäkká.

Zaspať celá prikrytá tvojou tvárou,

len kvapky rozstriekané do noci

bubnujú, že to nie je sen.

Chcela by som tam ležať každý deň

a každú noc vstávať a láskať prstami steblá

a sedmokrásky

a tak.

A utiecť zakaždým,

keď príde malý vlak,

ktorý by ma inak rozdrvil na kusy.

Všetko

Hľadím do svetla.

Prstami hladím tmu.

Toľko sme toho zažili.

Toľko, že možno aj všetko.

 

Hľadím pred seba

a hladím si tvár,

a cítim, že je slaná,

cítim ju

a cítim.

 

Krvavá soľ 

do slanej rany,

zlámané srdcia,

čierni vlci

v polnočnej tme

sa vláčim s tulákmi,

za ranného svetla

smútim so žobrákmi 

a na pravé poludnie 

sa trasiem chladom.

 

Všetko sme zažili, 

všetko to teplé,

všetko sme skúsili, 

všetko to pekné,

zaľahlo ladom.

Kruh

Spoznala som život v celej jeho divokosti,

život a smrť,

vznikajúci život,

ukladanie do zeme a branie zo zeme.

Si moje zviera a ja som tvoje.

Sme špinaví

od sadzí a blata,

a čistí od snehu a kvetín.

Strážiš v dlaniach to, z čoho všetko vzniká,

koleso sa točí a zrýchľuje.

sme na ceste dopredu, nikdy nie dozadu,

koleso sa točí a vyzerá ako prázdny kruh,

vstávaš, kráčaš, ukladáš sa k spánku,

vstávaš, bežíš, padáš.

koleso sa točí a točí sa ti hlava,

zorničky sa krútia okolo dokola,

nohy sú silné, krehké, zlomené.

V sne ťa uloví a možno zase pustí,

keď ťa pustí, už to nie je ono,

tak lovíš ty a ulovíš.

A keď mu dáš život,

niečo inde skončí.

Úzkostná

Húkačky

Klaksóny

Sirény 

Jebe ti? 

Tá spleť výstrah znie ako Velveti 

Dnes nie je prvá v mesiaci 

dnes nie je asi ani streda 

možno len škvrny na mesiaci 

alebo mi mrdá 

tie ozveny 

a dunivé rany na hrudi 

počujem ešte hodiny 

a už za z toho nezobudím

Verná

Strážim tvoj odraz v sklíčku lucerny

Hľadím z okien do tmy

Hľadám v diaľke blikot

Ktorý sa blíži

Kamenné steny ako tlmiče hluku

Pneumatiky na štrku

Či je leto či je mráz

Vtáky sa zbesilo rozletia na všetky strany

Rozrazia vzduch

Viem, že si to ty už

Že si na ceste a že brzdíš

Že si furt zamilovaný?

Ani suka nemá tak vycibrený sluch.

HOMOSICK

Keď som bola menšia

mladšia

jazdili sme s otcom na neďalekú zjazdovku

a jazdili sme dolu zo zjazdovky

a potom zase hore pomou

dokola

dali sme si jednu pauzu

automatový čaj

a tatranku

a neskôr aj malý rum

(mňam)

otec nám pomohol vyzuť lyžiarky

a vytiahol z batohu vychladené jablko

a to sme zmrznuté zjedli cestou domov.

okolo boli všade kopce

a sneh

a pripadalo mi to normálne

teraz žijem uprostred placky

nikde sa nič nedvíha

žiadne hore a dole dookola hore a dole dookola

ani ten čaj

len panák rumu.

Hovorí sa tomu homesick

ale ja nie som chorá,

mne je skrátka a proste

jednoducho a iba 

príšerne

smutno.

Máš tik?

Appka na dieťa

appka na psa

appka na vysávač

chceš mať veci pod kontrolou

mamu máš ďaleko

a otca tiež

muž odchádza a prichádza

chceš poriadok

chceš zmysel

chceš publikum

vyrovnaj knižky v poličke

pozametaj si pred prahom

prach zameť za prah

a hlavne!

omyté lesklé povrchy

a póza s kočíkom v legínach.

Na fotku dieťaťa daj tagy

označkuj si bábo.

Ale poriadne!

Odkiaľ má tie topánočky?

A odkiaľ šatôčky?

A čelenka je akej značky?

Vám to ale pristane! 

Ste krásna maminka 

nalej si tónovací krém na hlavu

a hoď bumerangom.

Možno sa vráti.

Odfiltruj si kruhy pod očami filtrovanou kávou v dizajnovej termoske

počuješ? už sa vracia?

tik

tak

tik 

tok

#toto nie je spolupráca

Olbramské dlhé haiku

Ráno

po drevo

v tvojich gumákoch a v tvojej starej bunde.

Prší

a je hmla

a tma

a mne to dnes neva.

Opilci

Každú noc umieram,

aby som ráno precitla zo smrti.

Tma a zima a slzy.

Sama v chlade a porceláne,

zveri v maskách a oceli

s fakľami a s horúcim ohňom na tvári,

úzkosť a túžba a ticho

ma strašia.

A to, že si blízko, ale vzdialený.

 

A v ulici revú opilci slová z mojej hlavy.

Černice v Brne

Sladké a krvavé ako černice

sú noci

su sama

kde sú všetci,

tam kde sú všetci.

Čierne a fialové na perách

smiala som sa s tebou

ale sama s ním

mala som to na jazyku

dlhú dobu len v tieňoch

len v zákutiach a rohoch

keď sme hľadali tajné záhrady

úplne na nesprávnych miestach

keď sme bežali v ústrety búrke

boli sme spolu ale bez seba

celí bez seba

cítim tu vôňu

cítiš ju tiež?

Sladkú vôňu ostružín

tŕnistú ako cesta k padnutým perseidom

cítim to ja

Cítiš to tak?

Márnosť

Je zima

mrholí z neba

tma a úzkosť

je lepšia márnivosť než márnosť?

Je lepší strach než chlad?

Nesmelo

pomaly

chce sa mi vzdať.

Zmena

Všetko je inak

vybuchli metafory

vybuchli rozhovory

menia sa semafory.

Príď a vstúp bez mena

bez zmyslu

všetko je inak

zmena

všetko je inak, žena.

Neznámemu šoférovi autobusu (2005)

Netúlaš sa.

Nechce sa ti.

Máš rád svoju presne vytýčenú trasu.

Do roboty a potom domov.

Nehneváš sa.

Piješ pivo

a s chlapmi nadávaš

na skurvené počasie

a zlé cesty.

Ale s mierou.

Všetko s mierou.

Odkladáš si peniažky.

Hľadáš ženu.

Keď ju nájdeš,

raz ju možno vezmeš

niekam na priehradu.

Cez deň sa budete opaľovať,

v noci sa budete milovať.

Matke pošleš pohľadnicu,

že ako ti s ňou je fajn.

Naozaj ti stačí málo.

Dobrý film,

nenáročná kniha

a všetko na rovinu.