Niečo nesmierne

I.

vezieme sa na vlnách

aby sa loď neprevrátila 

zabárame veslo hlboko do vody

nachádzame sa na plytčine  

a nie je isté či pádlujeme vodou

alebo sa len odrážame odo dna 

márne hľadáme kde v skutočnosti 

stoja tie objekty 

ktoré sa odzrkadľujú na hladine 

II. 

hrady ktoré sme postavili

začína pomaly podmývať príliv

z perín ešte sála 

teplo a pach

nad posteľou sa vznáša ľahká para

ako nad hrncom s polievkou 

hučanie rýchlovarnej konvice a splachovača

zadáva pokyny k novým 

úlohám a plánom

aby sme nemuseli riešiť tie svoje 

zostávame v medzipriestore časovej slučky 

držíme sa v inom časovom pásme

kde je ešte len včera

III. 

kmitáme nohami

držíme sa bójok

vyhliadame kedy je čas vyraziť

kedy bude na breh bližšie

než sa zdalo predtým

na hladine sa nečrtajú 

žiadne žraločie plutvy

aj keď ich tam neustále vidíme 

v rádiu hlásia

že sa podpísala 

dohoda o otvorenom nebi

IV. 

vtesnať do dňa 

aspoň nejaký význam

niečo čo sa dá zapamätať

alebo stojí za to zabudnúť

pozerať na strop

na šmuhu po zabitom komárovi

premýšľať

kto v tom fľaku má

svoju krv 

V. 

dnes sa to neblyští

dnes to neprúdi

malo by sa to trepotať

ale len hnilobne stojí ako 

voda v zapchatom odtoku

naštrbené ozubené koliesko

nedolieha ku zbytku mechanizmu 

obklopuje nás márnosť

ako ťažký pach izby

ktorá nejde vyvetrať 

cez okno vidieť

spľasnutý nafukovací bazén

vyhodený pred kontajnerom 

leží v pozícií

akoby na niečo čakal

že sa ešte niečo stane

VI. 

deje sa  to v tempe

deje sa to v krokoch

pot sa rinie po pokožke

nohy sa zabárajú do ťažkého piesku

v žilách vibruje vzrušenie a únava

v zornom poli sa črtá

niečo nesmierne

už sme na dosah 

už len pár metrov

vyzliecť sa donaha

nadýchnuť

a vrhnúť sa do vĺn

Panthalassy

VII.

nedovidím 

kam to dopadá

zívaním odkrývame plomby 

malým prienikom mandlí 

sa dá dovidieť až k jadru 

presvitá odtiaľ farba 

akoby neustála trvala zlatá hodinka 

neuvoľnilo sa dostatok energie

aby došlo ku chemickej reakcii

na nebi zostávajú len prázdne body

po svetliciach 

ktoré nevybuchli 

VIII. 

nevychádzame von

v rovnaký čas

neprechádzame po rovnakých trasách

míňame sa plánovane a premyslene

ako metličky šľahača 

aby nikdy nedošlo ku skratu 

to čo si chceme povedať

sa kopí ako odpad

pred preplnenými smetiakmi

veci ktorých význam už sa stal

čakajú kedy tomu všetkému

bude koniec

dal by sa z nich postaviť príbeh

alebo hrad